Fakultná nemocnica s poliklinikou Skalica, a. s.

Ako nás nájdete Plán areálu Facebook

034/664 4951-5

sekretariat@nspskalica.sk

Viac ako 70 rokov

Viac ako 70 rokov

Skutočný spôsob nemocničnej liečby v Skalici sa zaviedol v čase vojny medzi 20. a 26. júnom 1944. Snahy o vytvorenie nemocnice existovali ale oveľa skôr, ako prišlo k položeniu základného kameňa (1941). V análoch a historických prameňoch sa uvádza niekoľko predchodcov súčasnej skalickej nemocnice.

V 15.storočí (1414) slúžilo pre účely zdravotnej starostlivosti o chorých a starých zariadenie v prameňoch označované ako špitál (exonodochium - starobinec). Zakladateľom bol Štibor zo Štiboríc, pán hradu Beckov, ktorý dostal Skalicu do zálohu od kráľa Žigmunda koncom 14. storočia. Špitál sídlil v budove dnešného Štíboru – mestské centrum sociálnych služieb, n.o..

V 18. storočí sa ošetrovaniu chorých v Skalici venovali Milosrdní bratia (MB). Zdravotná starostlivosť v rukách rehole a v priestoroch kláštoru MB zostala aj pri zriadení miestnej nemocnice na základe dohody s mestom v r. 1796. Úroveň poskytovaných služieb však nedosahovala požadovanú úroveň vtedajších nemocničných zariadení, kde by denne vykonával požadovanú starostlivosť odborný lekár. Úradný dozor vykonával a niektorých pacientov liečil mestský lekár, ale prevažná starostlivosť bola v rukách ošetrovateľov a felčiarov (chirurg bez odborného vzdelania) z radov Milosrdných bratov.

Ďalším pokusom o zriadenie nemocnice bolo vybudovanie lazaretu koncom 19. storočia. Dobročinná inštitúcia prijímala do svojej opatery opustené deti, choromyseľných ľudí, chronicky slabomyseľných chorých, slepých, hluchonemých a neschopných práce. Cez 1.svetovú vojnu v lazarete poskytovali ošetrenie chorým a zraneným vojakom sestry Červeného kríža pod vedením mestského lekára MUDr. Sillingera. Budovu, pred vojnou postavenú (architektom Milanom Harmincom) k tomuto účelu, prevzala po vojne obchodná škola (neďaleko Štíbora). Zariadenie nieslo znaky viac sociálneho ako zdravotného zariadenia. Prístrojové, inštrumentálne, technické ani personálne zabezpečenie nezodpovedalo požiadavkám nemocnice, skôr ambulancii praktického lekára.

Po vojne chorých z lazaretu presunuli späť do kláštora Milosrdných bratov, kde i v čase vojny liečili ťažšie prípady. Rehoľníci cirkvi MB z Českej provincie nahradili maďarských a starali sa prevažne o chronicky chorých, chudobných (Lacina), vojnou poškodených (MUDr. Dýšek).

 

 

Potrebujete poradiť? Napíšte nám:

Cestou kontaktného formulára nie je možné riešiť starostlivosť o neodkladné stavy, stanoviť diagnózu, stanoviť liečebný postup, objednať sa na vyšetrenie, výkon alebo službu, ani dohodnúť si hospitalizáciu. Odpoveď očakávajte v priebehu niekoľkých dní.